Pštros kráča pri západe slnka po výbehu Farmy Kerestúr

Pštrosia farma Kerestúr

Pštros africký

Najväčší žijúci vták na Zemi. Behá rýchlosťou až 70 km/h a v zajatí sa dožíva šesťdesiatky. U nás žije v prirodzených podmienkach a je srdcom farmy.

Pštros africký dvojprstý

Struthio camelus

Pôvod: Afrika

Pštros dvojprstý alebo pštros africký je vták z čeľade pštrosovité. Je to najväčší žijúci vták na Zemi.

Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá — rýchlosťou 70 km/h vydrží bežať až tridsať minút.

Pštrosy vytvárajú kŕdle zložené z oboch pohlaví, iba zriedkavo sa vyskytujú jednotlivo.

Charakteristika

  • nelietavý vták, vyniká stehenným svalstvom — bežec
  • najväčší žijúci vták na Zemi
  • rýchlosť až 70 km/h
  • v zajatí sa dožíva až šesťdesiatich rokov

Význam chovu

Mäso — výživné, diétne, mäkké mäso vysokej kvality s nízkym obsahom tuku a cholesterolu.

Vajcia — jedlé, jedno vajce zasýti približne osem až desať ľudí.

V troch obrázkoch

Dospelý pštros, mláďatá, vajcia.

Dvojica dospelých pštrosov pri západe slnka
Dospelé pštrosy. Tridsať kusov, každý so svojím menom.
Pštrosie mláďa zblízka, prvé dni života na farme
Mláďatá. Liahnu sa od marca do júna, prvé dni v teplej liahni.
Pštrosie vajce presvietené zboku, žiarivo červené a oranžové
Pštrosie vajce. 1,5 kg, stačí na omeletu pre celú rodinu.

Z výbehu

Kŕdeľ počas celého roka.

V snehu aj pri západe slnka — pštrosy u nás žijú vonku a podľa ročného obdobia mení výbeh aj svoju náladu.

Detail hlavy a krku pštrosa pri zlatom západe slnka
Zblízka. Zvedavý pohľad pri večernom svetle.
Dospelý čierny pštrosí samec na výbehu pri západe slnka
Samec v čiernom perí, oranžová obloha za chrbtom.
Celý kŕdeľ pštrosov na rozľahlom výbehu pod zamračenou oblohou
Celý kŕdeľ pohromade — tridsať kusov na výbehu.
Kŕdeľ pštrosov v zasneženom výbehu počas zimy
Aj v zime sú vonku — sneh im neprekáža.
Skupina dorastajúcich pštrosov v letnej tráve
Dorastajúce mláďatá v letnej tráve.